Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

ABRAHÁM – PRIATEĽ BOHA I ĽUDÍ, NIELEN SCHOPNÝ NÁČELNÍK (zdroj: príhovor o. J. Majerníka, dielo J. O. Markuša, Komentár k Starému Zákonu – Genezis)

Putovanie semitských kmeňov z Mezopotámie smerom na západ cez dnešné Turecko až do Egypta – Biblia potvrdzuje tento fakt na príklade putovania dvoch generácií rodiny Teracha a jeho syna Abraháma. Nepoznáme presný dôvod odchodu z rodnej krajiny, nikdy sa ale hromadne neodchádza, keď je v rodnej krajine dobre. (Zatiaľ nemáme hordy Švajčiarov, ktorí by šli na Slovensko. Je málo emigrácie z USA do Mexika, opačne ich je dosť.)

Harran (Cháran). Patrí zemepisne Turecku, biblicky by mal byť zaradený do Sýrie – tu sa odohralo „Odíď do krajiny, ktorú ti ukážem a dám.“ Harran je teda polcesta na ceste do zasľúbenej krajiny.
V živote každého z nás stojí na počiatku celkom osobná láska a priazeň Boha, jeho vyvolenie, povolanie, prísľub a požehnanie. Je na nás, ako s týmto všetkým naložíme. Abrahám je pre človeka príkladom neustáleho pútnika vo viere – neusadiť sa na mieste v domnienke, že som definitívne našiel Boha, že vo vzťahu k nemu mám všetko jasné a vybavené.

Abrahám bol nomád, pastier, beduín. Robil to, čo bolo prirodzené jeho naturelu. V protiklade s Lótom, ktorému bol bližší veľkomestský život.
Ján Zlatoústy hovorí: „Abrahám hľadá ticho samoty, aby mohol uctievať Boha.“
Lót naopak bojí sa ticha a keď Boh zničí Sodomu, prikazuje Lótovi ujsť do hôr a tam prečkať pohromu. On s Bohom vyjednáva, prosí o možnosť ujsť do mesta, bojí sa samoty hôr, možnosti stretnúť sa sám so sebou, s vlastným hriechom. Ž 24, Ž15
Abrahám bol ako pastier veľmi schopný a nadobudol bohatstvo. Biblia nepozná nezdravé opovrhovanie pozemským bohatstvom. Odsudzuje iba priľnutie k bohatstvu. O jeho majetku a množstve ľudí, ktorí patrili do jeho domu (rodina, služobníctvo) hovorí situácia, kedy vo vojne medzi východnými a západnými kráľmi uniesli synovca Lóta, lebo dúfali, že z jeho únosu získajú veľké výkupné – vedeli, že strýko Abrahám je bohatý. Abrahám tiahol do boja proti nim s 318 svojimi bojaschopnými mužmi a oslobodil Lóta. Keď teda bojaschopných mužov bolo toľko, keď sa pripočítajú ženy, deti, starci, dá sa predpokladať, že jeho dom mal okolo 1000 ľudí.

Abrahám dnes oslovuje Židov, kresťanov, moslimov, lebo:

  1. poslúchal Boha – obetovanie Izáka, odchod Izmaela
  2. staval mosty – ustúpil Lótovi, i keď ako starší mal ako prvý nárok na výber krajiny
  3. vedel sa poučiť zo svojich zlyhaní – Egypt, splodenie Izmaela
  4. vedel riskovať

 Poslúchal Boha

„Odíď“, opusti všetky istoty - nie je to ľahké. Odísť z chudobného Uru pre Teracha možno nebolo až také ťažké, ale z Harranu, kde sa im dobre darilo, to mohlo byť ťažšie. Roky nevidel naplnenie Božích prísľubov čo sa týka detí a čo sa týka prísľubu vlastníctva krajiny, na sklonku života nič nevlastnil, iba jaskyňu pre Sárinu hrobku, aj tú kúpil za veľké peniaze.
Najťažšia skúška poslušnosti bola skúška obetovania Izáka. Abrahám mal vieru v Boha, ale určite v tom bol aj zvyk. Boh ju touto skúškou očistil.
Abrahám sa v skutočnosti vzdal oboch synov. Moment vyprevadenia Agar a Izmaela na púšť je pre Abraháma rovnako ťažký, lebo Abrahám miloval oboch svojich synov. (Boh súhlasí s krutou Sárinou požiadavkou, pre dnešného človeka ťažko pochopiteľnou.) Abrahám však necháva budúcnosť oboch svojich synov v Božích rukách, i keď v oboch prípadoch sa zdajú prísľuby ohľadom synov ohrozené.

Staviteľ mostov
           
Vidno to na vzťahu so synovcom Lótom – „krajina im nestačila, aby bývali spolu“, doslovný preklad „zem nemohla uniesť, aby sa oni usadili spolu“. Sv. Ambróz hovorí „tým, ktorí sú v nezhode, nikdy nebude stačiť nijaký priestor“. Abrahám, hoci je starší, dáva možnosť Lótovi vybrať si zem. Lót si vyberá v tom čase najúrodnejšiu časť krajiny, ale s najskazenejšími a najbezcitnejšími ľuďmi. Ak dúfal, že bude požívať bohatstvo Sodomy bez toho, že by sa pošpinil jej zlobou, veľmi sa mýlil.
Pre Abraháma vzťahy boli viac ako úrodná krajina.

Mal záujem pokojne nažívať s pôvodným (kanaánskym) obyvateľstvom krajiny. Rokuje s kráľom. Tu vidno, že Abrahám bol pre kráľa Abimelecha partnerom. Nielen obyčajným pastierikom, ale partnerom, s ktorým mal záujem uzavrieť dohodu o neútočení. Dôvodom bolo to, že sa obával Abrahámovho Boha, keď videl, ako koná v jeho živote a životoch jeho ľudu.

 

Vedel sa poučiť zo svojich zlyhaní

a. V Egypte vydáva Sáru za svoju sestru, lebo sa bojí o svoj život. Jej vyčíta – „pre teba, tvojou zásluhou je to tak“ – Sára mlčí, aj Boh mlčí – nakoniec všetko vyrieši Boh – raní faraónov dom pohlavnou chorobou a Sára je z háremu vyslobodená. Abrahám je tu typ človeka, ktorý sa snaží ľudským spôsobom prekľučkovať cez nepríjemnú situáciu. Aj by chcel ostať verný, ale tlak vonkajšieho sveta, strach o život je veľký, a preto koná čisto ľudsky. Abrahám na rozdiel od Noeho (pitie vína) sa po svojom zlyhaní po návrate z Egypta vrátil k pôvodnej duchovnej veľkosti.
b. Splodenie Izáka síce nevybočovalo z platných noriem, pre Abraháma však bolo pokusom obísť strmú cestu viery cestou vlastných možností. Po narodení Izmaela sa Boh na 13 rokov odmlčal – Abrahám musel rozmýšľať, prečo je to tak. Uvedomil si svoju chybu a vnútorne dozrel. I keď splodením Izmaela a jeho pokolenia bol splodený nepriateľ Židov. Abrahám tak splodil protivníka židovskému ľudu.

Vedel riskovať


Udalosť oslobodenia Lóta – v Egypte sa Abrahám ukázal ako vypočítavý slaboch, ktorý sa bojí o seba, tu, keď ide o druhých, vystupuje ako rozhodný a odvážny vodca.

Toto sú vlastnosti, ktoré inšpirujú stále. Majú univerzálnu podobu.

Škoda, že niekedy Abraháma vnímame len ako nejakého obrovského náčelníka, nejakého veľmi schopného človeka, ktorý má veľký intelektuálny rozhľad. Ale on bol predovšetkým priateľom Boha a ľudí. Toto by sme si mali všimnúť.

Pre Židov je dôležitá informácia o kúpe dedičného pohrebiska v Makpele. Židia veľmi nadávajú na Chetitov. Efrona, od ktorého Abrahám kúpil hrobku pre Sáru, považujú za neskutočného úžerníka. Že vtedy nemohla stáť 400 šeklov striebra jedna obyčajná jaskyňa. A tým argumentujú pred Arabmi, že keď Abrahám kúpil prvú nehnuteľnosť vo Svätej Zemi, tá krajina je ich a nemožno ich odtiaľ vyhodiť. Toto dnes používajú Židia ako politický argument. A keď tomu Arabi nerozumejú, je to ich problém. Moslimovia zasa argumentujú tým, že Abrahám bol moslim. A že Boh to dokázal tým, že nedovolil zahubiť Izmaela na púšti. Že Boh videl, že islam je dôležitejší ako židovstvo, preto nedovolil, aby Izmael na púšti zahynul.